Cez víkend si v Siladiciach pripomenú Alojza Plevku

Príprava je v plnom prúde a inak tomu nebude ani tento víkend. V Siladiciach si uctia pamiatku Alojza  Plevku na spomienkovom turnaji. Tento memoriál sa stal tradíciou a toto bude už jeho 8. ročník. Medzi zúčastnenými mužstvami budú okrem domácich Siladíc aj Piešťany, Leopoldov a Zvončín. Turnaj začína 22. júla 2017 o 13:30.  V súvislosti s turnajom sme sa porozprávali aj s Petrom Vargom, bývalým trénerom a dlhoročným hráčom mužstva.

Pre Siladice sa nezačala minulá sezóna práve najlepšie a po prvých kolách to vyzeralo, že budú v súťaži skôr outsiderom ako favoritom. Na jeseň by si nikto z mužstva netrúfol povedať, že v poslednom kole budú bojovať o prvé miesto: „Po prvých kolách nikto neočakával takýto výsledok, pretože sme boli takmer na predposlednom mieste v tabuľke. Neskôr sme si sadli a povedalo sa, že takto to nemôže ísť ďalej. Zohnali sme nového brankára a potom sa jednoducho začalo vyhrávať, v mužstve bola dobrá atmosféra, pribúdali hráči, ktorí dovtedy nehrávali, či už zo zdravotných dôvodov  alebo kvôli pracovným povinnostiam,“ hodnotí Varga.

V Siladiciach však neriešili umiestnenie, ich jediným cieľom bolo zachrániť sa a nevypadnúť zo súťaže, čo sa im  podarilo splniť už na jeseň. Cez zimu postupne zapracovali do mužstva pár dorastencov: „Napriek tomu sme museli hrávať aj my, starší hráči, pretože nás bolo stále málo. Tento problém u nás pretrváva dlhodobo, ale aj tak sa nám podarilo dotiahnuť to do zdarného a prekvapivého konca.“

Siladice ťahali počas sezóny obdivuhodnú šnúru 16-tich zápasov bez prehry, na jar ich však stopol Červeník, s ktorým prehrali 5:3. „Nakoľko sme si už v zápase s Červeníkom boli istí svojou záchranou, tak sme ho trošku vypustili, pretože prezident klubu deň predtým oslavoval 40-tku,“ prezradil dôvod Varga. Po prehre s Červeníkom nadviazali Siladice opäť na svoju šnúru a zvyšných šesť kôr zdolávali s prehľadom svojich súperov, medzi ktorými sa ocitla aj dlho favorizovaná Horná Krupá. „Bol to dobrý zápas, Horná Krupá bojovala a dokonca vyhrávala 0:1. Výsledok sa nám podarilo zvrátiť a rozhodnúť v náš prospech, vyhrali sme zaslúžene, ale aj napriek tomu sme v závere zápasu boli sklamaní,“ dodáva Varga. Prvenstvo Siladíc záviselo od zápasu Zavar – Leopoldov, v ktorom sa ale Zavaru podarilo pokoriť súpera s vysokým výsledkom a body rozhodli o víťazovi. Napriek tomu Siladice berú druhé miesto ako veľký úspech. Na margo toho si Varga aj trochu zavtipkoval: „Boli sme dohodnutí s Hornou Krupou, že ak Zavar nevyhrá, tak nám požičajú víťazné tričká z minulej sezóny.“

Siladice sa so Zavarom stretli počas sezóny dvakrát a v oboch prípadoch zápas skončil remízou za bezgólového stavu. „Je vidieť, že Zavar sa oproti minulým rokom zlepšil, majú v mužstve viacej hráčov, čo im výrazne pomohlo, pretože v minulosti doplácali na úzky káder. Je to dobrý súper, ale je aj zdolateľný. V mužstve majú hlavne domácich hráčov, alebo hráčov z blízkeho okolia, takže klobúk dole pred tým, čo dokázali. Súťaž vyhrali zaslúžene,“ hodnotí súpera Varga.

Martin Laurinec sa stal najlepším strelcom súťaže so 40 gólmi. Napriek tomu, že ešte donedávna bojoval so zraneniami, na jeho výkony nemala táto pauza žiadny vplyv. ČI ho v mužstve považujú za významnú oporu, Varga odpovedá: „Futbal je kolektívna hra, takže by som chcel poďakovať všetkým hráčom, ktorí boli ochotní nastupovať na zápasy. Niektorí neboli ani nominovaní, ale keďže nás bolo málo, nastúpili. Spomeniem Ľuboša Lančariča, ktorý nehrával asi rok, ale nastúpil a nakoniec mu to prischlo tak, že hrával celé zápasy. Martin Laurinec sa tiež obetoval na úkor všetkých svojich povinností, Braňo Fančo cestovával z Bratislavy. Samozrejme, v mužstve sa nájdu vždy výnimky, ale je to kolektívny šport a bez ostatných hráčov by to nešlo. Povedal by som, že toto sú rozhodujúce faktory vo futbale, keď sa preň niekto obetuje.“ 

Víťazný Zavar odmietol postúpiť, preto boli s touto ponukou oslovené aj Siladice, ktoré sa však rozhodli rovnako: „V ZsFZ je to diametrálne odlišné ako v oblasti, či už sa jedná o vyššie poplatky, ale aj iné veci. Ďalším faktorom je cestovanie a rovnako ani z obce, kde je 700 obyvateľov neprídu ľudia pozrieť na futbal do Moravského Jána. Niektoré kluby robia futbal, dá sa povedať „na kolene“, hráči majú svoje povinnosti, chodia do práce, majú rodiny a nechce sa im toľko cestovať.“

„U nás v Siladiciach by som nazval futbalový klub rodinným klubom. Keď sa v inom klube zídu na tréning piati hráči, tak netrénujú, u nás keď príde 5 chalanov z „A“ mužstva, tak si futbal zahráme, pretože sa k nám vždy niekto pridá, či už z bývalých hráčov alebo dorastencov. Keď niekto končí s aktívnou futbalovou kariérou, s futbalom tak úplne nekončí, pretože si chodieva zahrať za starých pánov a stále sa nejak udržuje. Všetci majú registračky a keď je potrebné, idú hrať,“ opisuje pomery v klube Varga.

Do nasledujúcej sezóny nemajú Siladice prehnané ambície: „Ideme hrať opäť o záchranu. Vzhľadom na úzky káder a vekový priemer v mužstve to bude boj od prvého kola, ale budeme bojovať. Teší ma však, že súťaž bude ďaleko vyrovnanejšia vďaka obmenám, ktoré medzi sezónami nastali.“