Cez víkend sa odohral v Prašníku kuriózny zápas, ktorý trval len 27 minút. Na strane hostí z Dolného Lopašova sa trikrát začervenalo v priebehu jednej minúty, na čo odišli z hracej plochy a na výzvu hlavného rozhodcu, vrátiť sa do 4 minút, nereagovali. Okrem toho, že zápas mal dohru za zeleným stolom, zaujal svojou kurióznosťou aj viaceré médiá. Disciplinárna komisia medzičasom vyniesla tresty pre hráčov Adama Reška, Mária Beblavého a Ivana Macka v podobe stopky na 3 týždne. V konflikte plnom rozdielnych názorov má každý svoj kúsok pravdy a my sme oslovili niektorých z hlavných aktérov, aby nám popísali situáciu zo svojho pohľadu.
Marcel Kúdela, brankár a tréner D. Lopašova
„Asistentka rozhodcu zdvíhala neustále ofsajdy a náš útočník, ktorý šiel viackrát sám na bránu a zdvihla mu ofsajd, sa jednoducho neovládol, na čo od hlavného rozhodcu, ktorý sa to podľa všetkého snaží brať učiteľsky, uvidel červenú kartu. Na to prišli ešte ďalšie dve červené karty za vulgarizmus Mária Beblavého na adresu hlavného rozhodcu, avšak Ivan Macko vulgarizmy ani nepoužíva, z jeho úst som počul iba vetu „Toto už nie je normálne“ . Všetko sa odohralo behom pár sekúnd. Ale nikto rozhodcu nenapádal, ani sa dovtedy nič zvláštne nedialo. Zápas prebiehal ako kopu iných stretnutí, neboli ani žiadne fauly, ani vypätá situácia,“ ponúkol na celú vec svoj pohľad Marcel Kúdela, ktorý je zároveň aj trénerom Dolného Lopašova.
„Z môjho pohľadu som si vedomý chyby nášho hráča, ktorý zanadával, aj by som prijal tú jeho červenú kartu, i keď si myslím, že by bola vhodnejšia žltá. Ale tri červené karty? Ja som bol potom pozrieť na futbale v inej obci, kde sa rozhodcovi veselo nadávalo a omnoho horšie. Keby k tomu pristupoval aj on ako pán Likavec, vylúčil by minimálne štyroch hráčov. Ja sa ospravedlňujem za naše mužstvo a za náš klub, že sa rieši takáto kauza, ale cítime krivdu. Celé to haló okolo toho je možno aj zbytočné, ale treba na to poukázať,“ pokračuje Kúdela.
Tréner sa na situáciu pozerá zo strany jeho postavenia v mužstve: „Bol by som rád, ak by boli tresty čo najmenšie, lebo v podstate tým nič nedosiahneme. Nám to ublíži a viete aké je problematické robiť futbal na dedinách, že ste radi ak dotiahnete k futbalu mladých chlapcov. Niekedy by bolo dobré, ak by si aj ľudia čo o tom rozhodujú, či samotní rozhodcovia uvedomili, alebo sa vcítili do situácie, že riadiť futbal na úkor svojho vlastného času a energie, nie je jednoduché. Aj hráči sú z rôznych rodín, rôzneho prostredia, majú svoje problémy ako každý iný a ja im týmto spôsobom nechcem hádzať ešte aj polená pod nohy. Som rád, že na niektorých chlapcov vplývame v mužstve pozitívne, snažíme sa ich motivovať a potom príde situácia, že dostane tvrdý trest za jednu nadávku. Uvedomujem si, že svojim spôsobom urobil chybu, len je veľká škoda, že sa to nevníma v širšom zmysle. Myslím si, že niekedy stačí byť iba vnímavý,“ dodáva Kúdela.
Jaroslav Likavec, hlavný rozhodca
„Ja som rozhodca, ktorý rozhoduje na hracej ploche. Pred stretnutím poviem vždy hráčom pár viet a inak to nebolo ani tu, kde som im prizvukoval, že oni sú tu od hrania a my rozhodcovia zas od rozhodovania. A ak mám asistenta, ktorý ukáže ofsajd, a to aj keď ho ukáže 10x, tak tam asi je, keď ho odmáva. A keď sa hráč hrubo a nešportovo správa voči asistentovi rozhodcu, tak musí prísť nejaký trest. V tomto prípade hráč vykríkol na plné ústa cez celý štadión vulgarizmus, čo je hrubým a nešportovým správaním, za ktoré je červená karta. A rozhodkyňa tam bola od toho, aby dbala na poriadok. Čo je však dôležité, je to mladá rozhodkyňa, ktorá je v začiatkoch kariéry a drží sa futbalových noriem a pravidiel, čiže hráč musel byť potrestaný. Ako som trestal tohto hráča, ozval sa jeho spoluhráč, ktorý vulgarizmom počastoval mňa a už to išlo. Po tretej karte niekto zakričal, čo by som urobil, keby tak hreší celé mužstvo. Tak dám celému mužstvu červenú kartu, pretože to je hrubé nešportové správanie. Potom hráči Lopašova na niekoho podnet odišli z hracej plochy, ja som im dal štyri minúty na návrat, a keďže tak nerobili ukončil som zápas, “ opisuje situáciu hlavný rozhodca.
Z jeho strany zaznela aj všeobecná výčitka, voči správaniu sa niektorých hráčov: „Dnes už si dovoľujú hráči na hracej ploche hocičo. Hlavne voči mladým a neskúseným rozhodcom, pretože tí sa často boja a zľaknú sa. Vždy som učil mladých, aby sa nebáli. Ja som zvyknutý, niekedy sa tiež radšej usmejem, otočím alebo niektoré veci prepočujem, ale toto som už prepočuť nemohol. Mladých rozhodcov je potrebné si vážiť, že to chcú robiť, navyše ich je veľmi málo,“ pozerá sa na situáciu z pohľadu rozhodcu. Na druhú stranu si však uvedomuje, že mnohí hráči jednajú často v afekte a po čase by možno riešili situáciu inak: „Keď sa však niekto dopustí chyby, mal by si ju aj priznať.“
Rovnako ani hlavného rozhodcu neteší, že zápas dopadol takto: „Mrzí ma, že odišli z hracej plochy. Toto sa mi ešte nestalo počas mojej 35-ročnej kariéry, aby mi zišlo z hracej plochy mužstvo dole. Ja som si však plnil len svoju povinnosť, a že to tak oni zobrali ako zobrali, za to už ja nemôžem. Pred samotným konfliktom sa však hral dobrý svižný futbal, domáci viedli 1:0 a hostia začali tlačiť. A prečo tam zdvihla ofsajdy? Pretože asi boli. Avšak miesto hry nastalo divadlo, a vlastne pre nič za nič,“ dodáva rozhodca.
Mário Beblavý, hráč D. Lopašova
„Osobne si myslím, že hlavný rozhodca nezvládol situáciu, ako by sa dala podľa mňa zvládnuť, a tým pádom o ňom aj rozhodol. Nečakal by som, že takto zásadne by mohol rozhodnúť zápas. Čo sa týka samotnej situácie, na čiare pískala mladá rozhodkyňa ofsajdové situácie. Odmávala ich asi štyri alebo päť, ja neviem z môjho pohľadu posúdiť a zhodnotiť, či boli alebo neboli správne. Či už sa hnevať, alebo nie, je to na posúdení čiarového rozhodcu, každopádne nášmu útočníkovi praskli nervy a zakričal vulgarizmus, ktorý však neurčoval, že je mierený na toho alebo tamtoho. Jednoducho si zakričal, mohol aj sám pre seba. Každopádne, rozhodca to prijal vzťahovačne, že je to na postrannú rozhodkyňu a z otočky mu dal červenú kartu. Ja som bol od rozhodcu asi 10 metrov a vypustil som z úst tiež vulgarizmus, ale s kľudom bez akýchkoľvek emócií. Viac-menej som si tak sám pre seba a pre protihráča, nakoľko sa s niektorými chalanmi v Prašníku poznám, skonštatoval celú situáciu. Rozhodca sa otočil na mňa s otázkou, či som to povedal ja a dal mi červenú kartu. Absolútne som na to nereagoval a bez rečí som zišiel dole,“ posúva svoj pohľad na situáciu Beblavý.
Nakoľko bol jedným z aktérov, na prvé dve karty si pamätá dobre, pri tretej však už nebol na hracej ploche: „Bol som však prekvapený, keď som si čítal zápis na Futbalnete, kde je, že som mu opakovane nadával, pričom pri mojom mene bolo vymenovaných viacero nadávok. Jednoznačne si to celé prifarbil, pretože zo zápisu to vyzerá, že sme ho tam opakovane atakovali, čo vôbec nie je pravda,“ dodáva Beblavý.
Renáta Balážiková, 1. asistent rozhodcu
„V 27 minúte bol odpískaný ofsajd pre D. Lopašov. Hráčovi, ktorému bol verdikt odpískaný sa to nepáčilo, tým pádom začal na mňa nadávať, dvakrát na celé ihrisko vykríkol vulgarizmus, čo hlavný rozhodca posúdil ako hrubé nešportové správanie voči AR, čiže mu udelil červenú kartu. Pri udelení červenej karty sa hosťujúce mužstvo voči tomu oborilo na hlavného rozhodcu, kde padli ďalšie vulgarizmy a udelil tak ešte dve ďalšie červené karty. V tom sa hráči zobrali do šatne, rozhodca im dal výzvu, že do 4 minút sa môžu vrátiť, čo však odmietli,“ poskytla svoj pohľad na situáciu mladá rozhodkyňa.
Podľa nej nie sú mnohí hráči zvyknutí, že im postranní rozhodcovia zdvíhajú všetky ofsajdy: „Keďže mne na tom záleží a nechcem poškodiť ani jednu stranu, snažím sa vždy objektívne posúdiť postavenie mimo hry, či sú to domáci, alebo hostia,“ popisuje Balážiková.
Fakt, že rozhodcovia to nemajú na niektorých dedinách ľahké a veľakrát sú častovaní rôznymi vulgarizmami, je nám známy. Avšak pokladať to za normálne je už trošku cez čiaru: „Počas situácie niekto zakričal, že na dedinskom futbale sú nadávky povolené. Keď toto niekto povie, tak by podľa mňa nemal mať s futbalom nič spoločné. Nie je normálne ak niekto na futbale takto nadáva, či už mne, alebo inému rozhodcovi, či rozhodkyni.“
