Meno Marián Hafrovič je s oblastným futbalom v Trnave späté už dlhé roky a pozná ho každý klubový funkcionár. Posledných desať rokov zastával funkciu predsedu Športovo-technickej komisie Oblastného futbalového zväzu Trnava.
Na zimnom halovom turnaji O pohár predsedu ObFZ Trnava oznámil svoje rozhodnutie odísť z funkcie. Zväz už odhlasoval aj meno, ktoré vo funkcii nahradí Mariána Hafroviča. Stal sa ním doterajší člen disciplnárnej komisie Vít Počúch.
S Mariánom Hafrovičom sme sa rozprávali o tom, čo všetko mu dlhé roky strávené pri futbale priniesli, ale aj zobrali.
Prečo si sa rozhodol vzdať sa funkcie predsedu ŠTK?
– Vykonávať túto funkciu zodpovedne je časovo veľmi náročné. S výnimkou približne mesiaca počas zimnej prestávky je to neustály kolotoč. Moje rozhodnutie nevzniklo zo dňa na deň. S myšlienkou vzdania sa postu predsedu ŠTK som sa pohrával už dlhšie. Definitívne rozhodnutie umocnilo aj nahromadenie sa neodkladných osobných povinností.
Koľko si vo funkcii pôsobili? Spomínaš si aj na svoje začiatky?
– Funkciu som vykonával presne desať rokov, dovtedy som bol členom disciplinárnej komisie. Keďže v tom čase skončil vo funkcii Rudolf Frič, bol som oslovený s ponukou, či ho nechcem vo funkcii nahradiť. Priznám sa, že to bola pre mňa nová výzva i určitá česť. Netrvalo dlho a po niekoľkých telefonických rozhovoroch s pánom Púčikom, Očkovským a nakoniec s vtedajším predsedom zväzu Schmidtom som sa rozhodol to skúsiť.
Čo všetko ti funkcia počas desiatich rokov priniesla? Určite sa nájde množstvo pekných spomienok, no aj náročných úloh.
– V porovnaní s mojím pôsobením v disciplinárnej komisii to prinieslo viac úloh a starostí. Bola to zaujímavá práca, ktorá ma bavila, a v ktorej som sa takpovediac aj našiel. Keď však porovnám časovú zaneprázdnenosť v začiatkoch a teraz, je to jedno a sto. Napriek tomu, že nám pri práci výrazne pomáha technika, časové vyťaženie je oveľa väčšie. Obrazne povedané, kluboví funkcionári riešia svoje problémy a požiadavky 24 hodín denne. Na jednej strane som za to obdobie spoznal veľa nových ľudí, či už osobne, ale hlavne sme s mnohými množstvo času pretelefonovali. Vždy to však smerovalo k vyriešeniu určitého problému, aby boli spokojné všetky zainteresované strany, a keď sa to podarilo, cítil som sa fajn. Futbal na dedinách robia amatéri vo svojom voľnom čase, rovnako ako ja, tak prečo si nepomôcť a nevyjsť v ústrety, ak je to čo i len trochu možné? Na druhej strane boli aj ťažké chvíle, nerád spomínam najmä na nepriazeň počasia. Rozhodovanie o spôsobilosti ihrísk, či odložiť len niektoré zápasy alebo celé kolo, kedy sa bude dohrávať, to boli náročné dilemy.
Ako prijali správu o tvojom odchode kolegovia z komisie, zo zväzu a futbaloví funkcionári?
– Svoje úmysly som v komisii občas naznačil, kolegovia to však skôr brali ako žart. Oficiálny oznam som zaslal výkonnému výboru ObFZ Trnava v polovici októbra. Musím povedať, že všetci boli určitým spôsobom prekvapení a boli by radi, ak by som pokračoval.
Zostávaš v štruktúrach oblastného zväzu aj naďalej?
– Momentálne nebudem v oblastnom zväze vykonávať žiadnu aktívnu funkciu. Výnimkou je odovzdanie funkcie a pomoc pri naštartovaní práce novému predsedovi ŠTK.
Je niečo, čo ti bude najviac chýbať?
– Určite mi bude chýbať častý kontakt s kamarátmi a funkcionármi. Zaujímavosťou je, že s veľa ľuďmi si často telefonujete alebo píšete v ISSF systéme, ale neviete, ako v skutočnosti vyzerajú. Chýbať mi budú zimné halové turnaje mládeže. Za tie roky sa na nich vystriedali doslova tisíce detí, ktoré chodili s radosťou, entuziazmom a túžbou predviesť čo najlepšie výkony. Musím povedať, že turnaje mali vo všeobecnosti veľmi pozitívny ohlas. Svedčí o tom aj každoročne sa zvyšujúci počet družstiev. Napriek tomu, že sme tam strávili takmer všetky januárové víkendy a niekedy aj hromžili nad premárneným časom, boli to pekné akcie.
Čo pre teba znamená futbal, ktorému si zasvätili väčšinu svojho života?
– Celkovo šport a najmä futbal je významnou oblasťou v mojom živote. Aktívne sa mu venujem na rôznych pozíciách už 43 rokov. Keďže som chlapec z dediny, futbal bol jednou z mála aktivít, kde sme sa realizovali. Na ihrisku v Ružindole som doslova prežil detstvo. Až ako 13-ročný som išiel po prvýkrát hrať súťažný futbal za Spartak, v 17 som sa vrátil do Ružindola už k mužom. V tom čase Ružindol zaznamenával úspešné obdobie zavŕšené postupom do I. B (dnešnej 5. ligy), kde sme boli dlhé roky pravidelným účastníkom. Záver aktívnej kariéry som prežil v Boleráze a v 35 rokoch som pre zdravotné problémy zavesil kopačky na klinec.
Je niečo, čo by si chcel odkázať všetkým spolupracovníkom a futbalovým funkcionárom?
– Chcel by som poďakovať všetkým, s ktorými som mal tú česť v štruktúrach ObFZ Trnava spolupracovať, počnúc tými, s ktorými som začínal a končiac aktuálnymi činovníkmi. Keďže končím v ŠTK, osobitne chcem poďakovať Jarkovi Slobodovi, ktorý bol v komisii počas celého môjho pôsobenia a môjmu nepísanému zástupcovi Martinovi Krivošíkovi, taktiež za dlhoročnú spoluprácu. Ďakujem za korektnú a priateľskú spoluprácu aj klubovým funkcionárom a trénerom. Do ďalšej práce želám všetkým pevné zdravie a veľa úspechov nielen v športe, ale aj v osobnom živote.
