V oblastných futbalových súťažiach pôsobí množstvo mladých perspektívnych hráčov a preto sme sa z každej ligy rozhodli jedného z nich vybrať. Ktorých hráčov vám predstavíme?
Cez zimné prestupové obdobie o služby Jána Gábriša prejavilo záujem hneď viacero klubov z vyšších líg, napriek tomu sa rozhodol sezónu dohrať v Červeníku, ktorý bojuje na špici najvyššej oblastnej súťaže. S 23-ročným krajným záložníkom sme sa rozprávali o jeho futbalových začiatkoch, vzoroch aj cieľoch do najbližšieho obdobia.
Aké boli vaše futbalové začiatky a kto vás k tomuto športu priviedol? Dá sa povedať, že pochádzate z futbalovej rodiny?
S futbalom som začínal sám vo dvore a na ulici, kde som trávil veľa hodín s loptou na nohe. Ako malý chlapec som sa zdokonaľoval vždy pri starších chalanoch, niekedy aj o päť rokov. Od siedmich rokov som začal trénovať, jednak som mal z futbalu radosť, po druhé ho hralo veľa kamarátov a spolužiakov. Športového ducha mám skôr z otcovej strany, on bol výborným futbalistom, no po založení rodiny skončil s aktívnym hraním. Futbalový talent mal aj môj starší brat, ale lenivosť mu nedovolila ho rozvíjať ďalej, preto som sám, kto v rodine aktívne hráva.
V akých kluboch ste futbalovo vyrastali a kto vás trénersky viedol?
Môj materský klub je Červeník, tu som futbalovo vyrastal. Prvým trénerom bol Pavol Herceg, potom ma veľmi ovplyvnil Ivan Blaško, ktorý ma viedol dlhé roky v Červeníku, neskôr som pod ním odohral aj pár zápasov v doraste, ale to už len popri zápasoch A-mužstva. Ivan mi dal aj možnosť skúsiť šťastie v trnavskom Spartaku, čo mi tiež prinieslo veľa nových vecí. Ovplyvnil ma aj tréner Leopoldova Richard Slovák, keď som ako 15-ročný začínal v doraste. Keďže v Červeníku táto kategória nebola, skúsil som to v susednom klube. Myslím, že pod jeho vedením som sa tiež posunul vpred a vnímal som futbal podobne ako vtedy on. Neskôr ma viacej ovplyvnil môj súčasný tréner Peter Varga, ktorý sa ma futbalovo snaží posunúť a pripomína mi, že moje hranice sú väčšie, ako ukazujem.
Za mužskú kategóriu ste začali hrať pomerne skoro. Aký pre vás bol tento prechod a kde ste pocítili najvýraznejšie zmeny oproti dorastu?
Áno, bol som ostaršený vo svojich 17 rokoch. Prechod z dorastu k mužom bol pre mňa jednoznačne najviac citeľný. Cez súperov sa už nedalo prechádzať s takou ľahkosťou ako v žiakoch a doraste. Pociťoval som tvrdosť a nekompromisnosť a taktiež aj skúsenosti, ktoré mi vtedy oproti starším chýbali. Výrazný rozdiel som pocítil aj v efektivite. Kým v doraste som si mohol dovoliť zahodiť veľa šancí, pretože som vedel, že prídu ďalšie, ktoré už premením, u mužov to funguje inak. Ak nie je mužstvo efektívne, neuspeje.
Skúsenosti ste naberali aj vo vyššej súťaži za Veľké Kostoľany. Ako spomínate na toto pôsobenie? Bolo pre vás prínosné?
Pol roka som bol na hosťovaní vo Veľkých Kostoľanoch, ktoré vtedy hrali 4. ligu. Na toto pôsobenie spomínam v dobrom, hoci sa nám výsledkovo vôbec nedarilo. Úroveň bola naozaj o niečo vyššia a snažil som sa pomôcť tímu, ako som vedel, avšak chýbala mi spomínaná efektivita. Tento polrok ma však znovu posunul ďalej, pomohlo mi to či už v rýchlosti, ale aj v osobných súbojoch.
Červeník dve posledné sezóny patrí k lídrom šiestej ligy. V čom vidíte tento posun mužstva a ako sa vám spolupracuje s trénerom Petrom Vargom?
Posun vidím od príchodu Petra Vargu. Dokázal so sebou prilákať aj výborných hráčov. Aj vďaka tomuto sme vytvorili silné mužstvo, dobrý kolektív aj mimo ihriska. Myslím, že sa správne dopĺňame. Pri Petrovi, či chceme, či nie, musíme poctivo makať a to potom prináša aj svoje ovocie počas sezóny a odráža sa to v tabuľke. Mne sa s trénerom spolupracuje veľmi dobre, uznávam jeho filozofiu futbalu a celkovo jeho prístup k futbalu, v tomto sme si veľmi podobní. Mám ho rád ako človeka, je veľmi úprimný, zábavný a ľudský.
Posledné sezóny boli poznačené aj pandémiou covidu-19, súťaže boli predčasne ukončené, výsledky anulované, menili sa rôzne opatrenia, kedy sa najskôr hralo bez fanúšikov a potom vôbec. Zakázané boli aj spoločné tréningy. Ako ste vnímali toto obdobie?
Bolo to najťažšie obdobie, aké som vo futbale zažil. Pre mňa to bolo veľmi frustrujúce, pretože po toľkých absolvovaných tréningoch a prípravných zápasoch sme boli naozaj v dobrej fyzickej forme a nakoniec z toho nič nebolo a museli sme začínať prakticky od nuly. Osobne sa neviem donútiť pracovať sám tak, ako makám na spoločných tréningoch. Keď som s tímom, dokážem sa viacej motivovať a zlepšovať.
Už ako mládežník ste sa pohybovali v zálohe, alebo ste skúšali aj iné posty? V čom vidíte svoje futbalové prednosti?
Za žiakov aj v doraste som hrával stredného záložníka. Už Ivan Blaško a Richard Slovák mi dávali pozíciu „voľného“ hráča. Priznám sa, vždy ma to ťahalo viacej dozadu ako dopredu. Avšak v mužoch sa zo mňa stal skôr krídelný hráč ako stredový a túto pozíciu som si naozaj obľúbil. Je mi jedno, či hrám z pravej, alebo z ľavej strany. Vždy sa snažím z týchto priestorov narobiť súperovi problémy. Myslím si, že na tejto pozícii sa ukazuje hlavne moja rýchlosť, neúnavnosť behať hore-dolu a vyžívanie sa v súbojoch jeden proti jednému. Nedávam síce toľko gólov, koľko by som si prial, no mávam radosť z každej prihrávky na gól, akoby som ho dal ja sám. Každopádne, na zakončení sa budem snažiť stále popracovať.
V kabíne máte aj skúsených hráčov, spomeniem napríklad Michala Babica, ktorý v minulosti hrával vo vyšších súťažiach a kvalitu šiestej ligy prevyšuje. Sú pre vás títo hráči oporou a možno aj vzorom?
Samozrejme, že áno. Práve takýto kvalitní hráči, ako je Michal, ma posúvajú vpred. Sú pre mňa motiváciou byť dobrý ako oni a zároveň sú aj podporou, keď sa mi nedarí. S každým v mužstve mám dobrý vzťah a to sa potom aj ukazuje na ihrisku.
Po jesennej časti ste obsadili druhé miesto s minimálnou bodovou stratou na lídra súťaže z Majcichova. Celkovo je tabuľka na špici bodovo vyrovnaná. Ako hodnotíte prvú polsezónu Červeníka? Je pre vás Majcichov prekvapením?
Jesennú časť hodnotím pod naše možnosti, no bolo to zapríčinené aj viacerými zraneniami a slabšou trénovanosťou. Myslím, že minulú sezóny, kedy sme boli dominantní v lige, sme podávali lepšie výkony a mali sme aj viacej natrénované. Problém vidím aj v úzkom kádri, ale, samozrejme, s tým bojuje takmer každé mužstvo. Majcichov dobre posilnil, čo sa ukázalo v zápasoch. Celú jeseň odohrali vo výbornej forme. Mňa osobne to trochu zaskočilo, ale boli zaslúžene prví.
Predpokladám, že šiesta liga nie je vašou poslednou futbalovou zastávkou a máte ambíciu skúsiť vyššie súťaže. Prišli cez zimu ponuky z iných klubov?
Túto zimu som mal ponuky z Hlohovca, Rišňoviec či Hornej Krupej. Chcem skúsiť vyššiu súťaž, ale budem nad tým rozmýšľať až po sezóne.
Aké sú teda vaše futbalové ciele do najbližšieho obdobia?
Futbalovo sa ďalej rozvíjať, pracovať na sebe, byť lepším hráčom. Na jar sa chcem naplno ukázať v Červeníku a potom sa rozhodnúť, čo ďalej.
Čomu sa venujete ak nehráte futbal? Škola, práca, možno aj iné športy?
Momentálne pracujem na benzínovej pumpe v Červeníku a popritom mám aj iné brigády. Voľný čas trávim s kamarátmi, rád sa zabávam, stretávam s ľuďmi. Popri futbalu sa venujem aj florbalu, ktorý mám tiež veľmi rád.
Z ďalších líg sme vybrali:
– Lukáš Minarovič sa stal najväčším skokanom. Zo siedmoligových Bohdanoviec cez zimu poskočil až do tretej ligy v Galante.
V článku sa dočítate:
– Aké boli futbalové začiatky Lukáša Minaroviča.
– Na akých postoch hrával okrem útoku a prečo sa mu stal osudným práve ten?
– V čom sa preteká s otcom?
– Ktoré kluby ho už v minulosti oslovili s ponukou?
– Ako prišlo k spolupráci s treťoligovou Galantou?
– Chcel by zopakovať úspech Tomáša Horáka?
– Aké sú jeho ciele v novom klube?
Viac tu: https://mytrnava.sme.sk/c/22877741/talent-z-oblastneho-futbalu-lukas-minarovic.html
Aj ôsma liga má výborného skokana, keď Patrik Bučko vymenil dres Bojničiek z najnižšej súťaže za piatoligové Rišňovce.
V článku sa dočítate:
– Aké boli futbalové začiatky Patrika Bučka?
– Ako reagoval na dobrovoľný zostup klubu do najnižšej súťaže?
– Kvôli komu sa rozhodol zostať na jeseň v Bojničkách?
– Ako prišlo k spolupráci s Rišňovcami?
– Ako spomína na svoje nie príliš úspešné pôsobenie v Pate?
– Čo ho pri atletike limitovalo a ako sa jej dnes venuje?
– Na čo si v novom klube musel zvykať?
