Je talentovaná, sympatická a športovo nadaná, pohybuje sa výhradne v mužskom kolektíve a rozhoduje zápasy v Oblastnom futbalovom zväze Trnava. Reč je o mladej rozhodkyni Renáte Balážikovej, ktorá neunikne oku žiadneho diváka či hráča. Pre oblasť, ktorá trpí nedostatkom rozhodcov, je každý mladý človek, ktorý si chce rozhodovanie skúsiť na vlastnej koži, veľkým prínosom. Výnimkou nie je ani nebojácna rozhodkyňa, ktorá sa len tak ľahko na ihrisku nevzdáva. Jej cesta k futbalu začala v 14 rokoch v klube FK Krakovany, kde odohrala dve sezóny za žiakov a jednu, zároveň aj poslednú, v doraste.
Čo pre vás znamená futbal?
Futbal pre mňa znamená veľmi veľa, keďže som vymenila basketbalky za kopačky a neviem sa ich vzdať. Baví ma a neviem si predstaviť, že by som strávila čo i len jeden víkend mimo ihriska. Aj keď nerozhodujem žiadny zápas, na nejaký sa idem aspoň pozrieť.
Prečo ste sa rozhodli pre dráhu rozhodcu?
Na rozhodovanie som sa dala z jediného dôvodu, a tým je, že som nemohla hrávať ako dievča v dorasteneckom tíme. Keďže som s chalanmi v doraste jednu sezónu odohrala a do futbalu som bola doslova „zažratá“, tak som si povedala, že to skúsim. Vyskúšala som si však aj hru na ihrisku v ženskom kolektíve, napríklad v Trenčíne, či Trnave.
Máte stanovené nejaké ciele, ktoré by ste ako rozhodkyňa chceli dosiahnuť, či robíte to skôr len pre zábavu, či zo záujmu?
Nemám žiadne ambície, za ktorými idem, tam kam to ako rozhodkyňa dotiahnem je vo hviezdach. Ja to robím skôr pre radosť.
V seniorskom futbale je vás skôr vídavať ako postrannú rozhodkyňu. Pískavate zápasy aj ako hlavná rozhodkyňa?
V seniorskom futbale chodievam rozhodovať na čiaru, ale pískam aj zápasy prípravky, žiakov a dorastencov. Prípravné zápasy pískam ako hlavná rozhodkyňa aj mužom. Pomimo sa venujem aj mestskej lige v Piešťanoch, či rôznym turnajom.
Počas zápasu na rozhodcov padajú rôzne nelichotivé slová, ktoré prerastajú až do vulgarizmov. Tento divácky „trend“ zrejme neobchádza ani vás. Stáva sa, že započujete na vašu adresu niečo nepekné? Ako sa k tomu staviate?
Áno, nadávky. Každý jeden zápas ich je za plné tašky, keď prídem domov tašky vysypem (smiech). Neberiem to vážne, ale keď je toho moc a prekročí to hranicu únosnosti, zakročím aj ja. Na ihrisku ma už poznajú.
Situácia s rozhodcami v oblasti nie je ružová. Vy ste mladá rozhodkyňa, ktorú tak ľahko nič neodradí, čo by ste odkázali mladým rozhodcom ako vy, prípadne záujemcom, ktorí nad rozhodcovskou píšťalkou ešte len rozmýšľajú?
Áno, nič ma len tak ľahko neodradí. Mnoho ľudí povie, že to robíme len pre peniaze, že futbalu nerozumieme a pískame hlúposti, no mýlia sa. Kto by ich na tom ihrisku usmerňoval, kto z nich by vydržal počúvať tie hlúpe slová? Asi len málokto, a preto to robí len malá hŕstka ľudí. Každý jeden dobre vieme, ako to je. Stať sa rozhodcom nie je vôbec ťažké. Absolvujete pár seminárov, naučíte sa pár napísaných textov a je z vás rozhodca. Ak sa človek futbalu venuje alebo venoval, nie je to problém, ale verím, že sa nájdu aj takí ľudia, ktorí v živote futbal nehrali a chceli by to skúsiť. Pravidlá môžu mať sčítané, ale na ihrisku sa vžiť do určitej situácie musí byť ťažšie. Ja osobne si neviem predstaviť, že by som išla z ničoho nič robiť rozhodcu povedzme na hokej. Jednoducho musí mať ten človek blízko k futbalu a nesmie sa toho báť. Treba to robiť pre radosť a preto, že vás to BAVÍ.
Rozhodkyňa v mužskom futbale je skôr rarita ako obyčaj. Mávajú muži niekedy problém s tým, že im na zápase rozhoduje žena?
Muži sú veľakrát prekvapení, že príde žena. Dosť zápasov je pokojnejších, ale stáva sa mi, že sa zápas vyhrotí, skúšajú aké mám pevné nervy a po zápase často počúvam ospravedlnenia a pekné slová.
Máte nejakú peknú a naopak nejakú zlú skúsenosť pri rozhodovaní?
Pre mňa je najkrajšia skúsenosť každý jeden zápas, nech sa na ňom odohrá zlé či dobré. Žiadnu vec nepovažujem za najkrajšiu, alebo naopak najhoršiu.
Máte nejaký futbalový vzor, alebo futbalový klub, ktorému fandíte?
Za mňa je to jednoznačne Borussia Dortmund.
Je niekto kto vás motivuje v tom čo robíte? Aké sú ohlasy vašej rodiny alebo známych na to, že ste futbalovou rozhodkyňou?
Som jediný športovo založený člen rodiny, ale podporujú ma všetci. Keď som nemala vodičský preukaz, ocino mi venoval čas celý víkend a vozil ma na zápasy. Kamaráti sú zas vždy prekvapení ako to môžem robiť a často so mnou chodia na zápasy. Tu sa mi prihodil veľmi milý zážitok, kedy som bola na zápase vo Veľkom Orvišti a vzala som zo sebou aj troch kamarátov. Futbal im nič nehovorí a keď volali s ďalším našim známym, ten sa ich pýtal kto hrá. Z ich strany prišla jednoznačná odpoveď, že ružový so zeleným. Na otázku komu fandia odpovedali : „Predsa rozhodcovi !” Keď mi toto po zápase povedali, tak som sa nemohla prestať smiať. A práve toto mi veľmi pomáha v tom čo robím.
Ak nie ste práve na ihrisku, čomu sa venujete?
Keď nie som na ihrisku s píšťalkou, tak som s loptou, alebo na bedmintonovom kurte s raketou. Inak sa venujem aj škole, študujem na záhradníckej škole v Piešťanoch.
